...bola zlá, lakomá a vydala sa len z túžby po majetku. O malého Janka sa starali slúžky, no aspoň cez noc naň mala dohliadnuť macocha. Raz v noci sa malý Janko rozplakal, ale macoche sa vstávať k nemu nechcelo. Nebola to veru láskavá žena a navyše lenivá. Janak si nevšímala a odišla spať do inej izby. 

Na takúto neprávosť sa nemohli pozerať ani hore v nebi. Duša Jankovej zosnulej matky, ktorá na neho dohliadala, to nevydržala a vrátila sa v tú chvíľu na zem. Malého Janka nakŕmila, uložila, dala mu bozk na čelo a chlapča spokojne stíchlo, zaspalo. Keď sa macocha vrátila a uvidela šťastné dieťa, vošla do nej zlosť a rozhodla sa, že malého Janka odnesie do lesa a nechá ho na pospas prírode. Vzala dieťa a vytratila sa s ním do tmy. Vošla do lesa a odtiaľ sa pobrala smerom ku skalám. Vyškriabala sa so spiacim Jankom na vysoké náprotivné bralo. Vtom dieťa nečakane zaplakalo a z ničoho nič zarachotil hrom.
Až ráno, keď slnečné lúče zaliali kraj, zbadali ľudia na vrchole skaly stáť skamenenú macochu. Povráva sa, že zasiahla ruka milujúcej matky, ktorá nedopustila, aby sa jej Jankovi niečo stalo. Macochu nechala skamenieť a synčeka vrátila do hradu.