...bolo to, že je ohromný boháč. Do ktorého vrecka siahol, vždy z neho vytiahol najmenej tri dukáty. A za tie sa dalo v Bardejove na jarmoku kúpiť hocičo. Od perníkového srdca až po falošné priateľstvo. Falošných priateľstiev mal Drégely asi najviac a z času na čas sa mu aj v niečom hodili. Veď, ako inak by sa dozvedel o najkrajšom dievčati v Bardejove – o Barbore. Chudobný domček, v ktorom bývala s rodičmi, biedny dvor a stará jabloň v nikom nevzbudzovali podozrenie, že tam žije taká krásavica, akou Barbora dozaista bola. No päť dukátov vo vrecku dokáže ľuďom rozviazať jazyk aj vtedy, keď netreba.

Ale nie všetci ľudia v meste sa dali kúpiť za pár dukátov. Boli medzi nimi i takí, ktorí svoju česť a hrdosť držali pevne v rukách. A presne taká bola i Barbora. Azda i preto sa ku Drégelymu správala slušne a úctivo, ako ju rodičia odmala naučili. Drégelymu sa to samozrejme páčilo a kupoval, presnejšie chcel kupovať pre Barboru všetko, čo jej na očiach videl. Zabudol však, že lásku si za peniaze nekúpi. Aspoň nie Barborinu. A na to zvyknutý nebol. Preto jedného dňa Barboru uniesol a priviedol rovno pred kata. Tam za pomoci klamstiev a nenávisti narozprával na inak slušnú Barboru toľko, že sa kat s mestskými radnými rozhodol ako rozhodol. Jedni vravia, že Barboru odsúdili na trest smrti a ešte ten večer ju upálili. Iní zase vravia, že Barboru v poslednej chvíli oslobodil švárny šuhaj a utiekol s ňou nevedno kam.  Nuž, či to bolo tak alebo inak, viac sa nám páči tá druhá verzia. A že po Bardejove ešte i dnes behajú vnúčatá i pravnúčatá Barbory a jej smelého manžela.