Bylinky mal vo svojej knihe všetky starostlivo vylisované a v štyroch jazykoch napísané. Snáď i preto Cypriána nezaskočila žiadna choroba. I minule, keď sa ponáhľal do kostola, stretol pri potoku starenku, ktorá si pichla triesku do prsta. Cyprián jej na ranu priložil list zo skorocela kopijovitého a o pár minút už bolo po bolesti. Aké jednoduché. Samozrejme, ak to viete. Cyprián v ten deň kvôli starenke neprišiel na čas do kostola. A veru zase dostal od biskupa pár výčitiek. Premýšľal preto, ako sa zo svojich potuliek v prírode vrátiť včas. Nebavilo ho už donekonečna biskupovi vysvetľovať, že meškal na omšu nie kvôli sebe, ale kvôli pacientom, ktorých je po ceste neúrekom.

Po omši šiel Cyprián vyvetrať si hlavu na kopec za kláštorom, z ktorého je najkrajší výhľad v okolí. Málokto o tomto mieste vie - a tak je tam pokoj a pohoda, ktorú každý potrebuje. Tento deň ale Cyprián na tomto mieste nebol sám. Spoločnosť mu robil mladý orol kráľovský, ktorý práve dojedal zvyšky nejakej koristi. Len čo zbadal Cypriána, zodvihol krídla a majestátne vzlietol k oblohe.

„To je krása!“ zhíkol od údivu Cyprián a sledoval let orla, až kým sa nestratil za Tromi korunami. Natešený pompéznym letom orla na celé okolie zvolal: „I ja si vytvorím také krídla a už nikdy nebudem meškať do kostola. Nikdy!“

Cyprián slovo dodržal a už v ten deň začal s výrobou. Obrovské nadšenie ho hnalo pracovať i po nociach. Po dvoch týždňoch bol lietajúci stroj hotový. No a keď sa na stroji spustil z vrcholu Troch korún, všetci od údivu neveriacky krútili hlavami. Len biskup opäť hromžil na pekelný stroj. V tom momente si Cyprián uvedomil, že v kláštore už pre jeho vynálezy nemajú pochopenie, a tak nasmeroval svoj stroj tam, kde jeho pomoc väčšmi privítajú.