Statočný Vojtko

Dávno, keď ešte turecké vojská sa preháňali po dnešnom našom území a naháňali strach a nepokoj dedinčanom, žil v dedinke Malá Franková - Vojtko. Samozrejme, že tam nežil sám - to nie. Ale nikto dovtedy a ani potom nepreslávil Malú Frankovú tak ako on. A preto vám o jeho sláve musím a chcem  rozpovedať. Vojtko, tak ako každý druhý dedinčan, každodenne ťažko pracoval na poli, v záhrade i okolo domu. Času a ani peňazí zvyšných nebolo a tak bolo jasné, že sa v dedine musí niečo nezvyčajné udiať, aby toto ťažké obdobie pominulo. A stalo sa... Bol to utorok, dobre si to pamätám, kedy sa tak ako obvykle vybral Vojtko nakosiť čerstvú trávu pre dobytok, až pod Magurku. Chodil tam často a nielen preto, že tam bola tráva čerstvá a bolo jej nadostač, ale hlavne kvôli výhľadu na  frankovský chotár. Vždy, keď sa aspoň na chvíľu pozastavil a nakochal sa pohľadom na celý chotár do sýtosti, robota mu išla lepšie od ruky. No a i dnes tomu tak bolo. Slnko pripekalo, na oblohe nebolo ani mráčika, no Vojtko kosil, ani sa nezastavoval. Až okolo obeda, odložil na chvíľu kosu a napil sa chladnej vody z potoka. Ej, to vám bola dobrota. Po takomto napití Vojtko opäť nabral síl do roboty a pustil sa do kosenia. Len čo sa dvakrát zahnal kosou, začul akýsi dupot. Zdanlivo tomu nevenoval pozornosť, lebo kone v tom čase nikto v dedine nechoval. No keď sa dupot približoval, zodvihol Vojtko hlavu a uvidel ako na neho cvála kôň so zúrivým Turkom v sedle. Vojto veľa nepremýšľal,  narýchlo sa prežehnal a zodvihol kosu naproti Turkovi. Keď kôň uvidel pred sebou vysokú kosu, splašil sa a zhodil zo svojho chrbta Turka i s mečom v ruke tak nešťastne, že sa Turek napichol na kosu, rovno cez brucho. Vojto, len čo sa z toho spamätal, podišiel k Turkovi a chcel mu pomôcť. Ale už bolo neskoro... A keďže každého, i nepriateľa si treba uctiť, vyhrabal opodiaľ jamu a pochoval v nej neznámeho tureckého vojaka. Hrob obložil kameňom, namiesto kríža zapichol šabľu, pomodlil sa a skormútený sa pobral domov. Prvýkrát v živote sa cestou domov nekochal jeho obľúbenými pohľadmi na chotár, ale iba mlčky pozeral do zeme. Len čo prišiel domov, ihneď všetko vyrozprával svojej žene i ľuďom v dedine. Ľudia sa samozrejme báli pomsty tureckých vojsk, a preto postavili v dedine kapličku, do ktorej sa chodili modliť za pokoj a mier na celom svete. Časom do kapličky doniesli i jeden kameň z hrobu Turka a i takýmto činom vzdali úctu a hold neznámemu človeku.

Tipy na výlety:

Jezerské jazero
Strachankovo, Ždiar
Bobová dráha, Bachledka SKI SUN
Spider park, Tatranská kotlina
Osturňa – ľudová architektúra
Belianska cyklotrasa

Pečiatky nájdeš:

Chodník korunami stromov – Bachledova dolina
Poliankovo - Tatranská osada
Kvantarium – Tatranská osada