
Vraví sa, že na začiatku bolo slovo. Alebo sliepka... či vajce? Nuž v našom príbehu bude na začiatku - tak či onak veselo.
Po dlhej, dlhočiznej zime totiž konečne prišla jar a s ňou i krásny teplý deň, ktorý si chcel každý užiť po svojom.
To, čo robili deti, poddaní, či starci nateraz necháme a pozrieme sa rovno na kniežací hrad Hung, rovno ku samotnému kniežaťu Laborcu. A tam to žilo...
Pokračovanie príbehu
Spev bardov za doprovodu hudobných nástrojov dokázal všetkých prítomných uvoľniť a osláviť tak prvý jarný deň - doslova kráľovský. Priznám sa, že i ja som sa niekedy túžil stať bardom - no keď som zistil, že by som sa musel vzdelávať aspoň 12 rokov pod dozorom nejakého prísneho majstra a učiť sa siahodlhé verše a básne naspamäť, ihneď som to prehodnotil a s radosťou som nastúpil do posledného ročníka na našej škole – do deviatky. Spev bardov sa ale i napriek môjmu nepatrnému ústupu ozýval celým hradom. Vyrušil ho až hlasný krik strážneho vojaka, ktorý ohlásil prichádzajúce uhorské kmene, ktoré viedol vojvoda Álmoš so svojim synom Arpádom.
Nebolo tajomstvom, že si na hrad Hung robili už dlhšie zálusk – no čakali na ten moment, kedy ich vojsko bude desaťkrát väčšie ako to Laborcove. Inak by ho určite nepremohol. A ten deň, bohužiaľ prišiel práve dnes. Vojsko vojvodu Álmoša bolo ozaj veľké, a tak bolo len otázkou času, kedy pevnosť hradu Hung povolí. Laborec sa ale ako správny vodca nevzdával a okrem toho, že tuho bojoval a kántril mnohých uhorských vojakov, schovával medzitým pred istou smrťou v tajnej pivnici ženy, deti a starcov. Práve keď zatvoril dvere na pivnici za posledným osemdesiat ročným dedkom, uhorskí vojaci ho zviazali a spolu s manželkou Ľuboslavou uväznili vo svojom prechodnom tábore. Dlho sa tam ale neohriali, pretože rovno cez noc im napoly spútaní utiekli naprieč poliami a lúkami nevedno kam.
Keď sa to ráno ešte pred pompéznymi raňajkami dozvedel samotný vojvoda, veľmi sa rozčúlil a s ešte väčšou verbou sa pustil za nimi. I napriek tomu, že neraňajkoval, chytil ich veľmi rýchlo pri rieke - a tam i hneď spečatil ich osud na tomto pozemskom svete. Príbeh i napriek tomu - sa ale pre ľudí navôkol neskončil. O nebojácnosti a šľachetnom srdci kniežaťa Laborca a jeho manželky ľudia ešte dlho rozprávali. A mimochodom, rieku pri ktorej knieža i s manželkou zahynul pomenovali po ňom - na jeho počesť, Laborec. Na jeho väzniteľov sa však tiež nezabudlo a štát, ktorý založili je dnes známy vo svete práve vďaka hradu kniežaťa Laborca – HUNGary.
TREZOR NÁJDEŠ:

PEČIATKY ZÍSKAŠ:*
*po uhradení vstupného poplatku, resp. konzumného (podľa typu zariadenia). V zariadeniach zároveň získaš súťažnú brožúrku LEGENDARIUM ku vstupnému zdarma (do vyčerpania zásob):
Krypta Osadné - web
pečiatka Osadné

Dedinské múzeum Driečna, Vladiča - web
pečiatka História

Miniskanzen Medzilaborce - web
pečiatka MedzilaborceMiniskanzen MedzilaborcePôvabné dreveničky rusínskych domov, zrubový kostolík. Všetky domčeky sú v mierke zmenšenými replikmi tradičných rusínskych domov z okolia Medzilaboriec.
Mestský vláčik Medzilaborce - web
pečiatka Medzilaborce

ĎALŠIE TIPY NA VÝLETY:





