characters-07

Každý z nás, ja nevynímajúc, sa určite aspoň raz, dvakrát... a možno i navždy, chcel stať kráľom. Predstava to je krásna, miestami nádherná - ale ten život, možno nie vždy taký pompézny, ako to poznáme z rozprávok či príbehov starých mám. Veď samotný kráľ Matej Korvín by o tom vedel určite veľa porozprávať. Vo svojom panstve, ktoré v tom čase siahalo od rakúskych veľhôr až po chorvátske more sa totiž musel starať o bezpečnosť a ako také pohodlie všetkých svojich pánov i poddaných. Často krát to ale nebolo všetko. Okrem poddaných sa musel starať i o Mišove húsky, Aničkine sliepky, či o chorľavé prasa dedka Jozefa, ktorý okrem toho prasaťa nemal nikoho. A to, že je kráľovský život? Určite už viacerí z vás cúvli z predstáv stať sa kráľom či kráľovnou a teraz so zatajeným dychom čakajú, čo sa bude diať. Poviem vám to rovno - kráľ Matej Korvín, prezývaný aj ako Havraní kráľ, sa rozhodol, že už má dosť tých žabo-myších vojen a že je čas upevniť mierovú dohodu s poľským kráľom Kazimírom IV. Jagelovským a jeho synom tiež Kazimírom. Tak ako obvykle - po svojich verných posloch sa dohodol, že sa stretnú v Lenartovskom chotári, kadiaľ už dlhé roky prechádzala významná obchodná cesta z Poľska až do Galície. Zbojníci túto cestu dobre poznali a vo svojich mapách ju zakrúžkovali červenou farbou, čo v zbojníckom jazyku znamenalo - veľmi výnosná, aj keď nebezpečná cesta. No zbojníkom to vôbec neprekážalo. Pre peniaze a silu zbojníckej skupiny boli ochotní položiť i svoj život. A keďže Matejova družina bola toho istého názoru, strhla sa medzi nimi - na ceste do Lenartovského chotára poriadna bitka. Tak ako v každej dobrej rozprávke i v tej dobro zvíťazilo nad zlom, čiže vojsko kráľa Mateja nad zbojníckou družinou. Zvyčajne po takejto oslave sa zvyknú vojaci hostiť a oslavovať až do skorého rána, avšak tu to bolo inak. Matejova družina po náročnom boji nemala nielenže nič pod zub, ale ani na pitie. Pramene totiž v Lenártovskom chotári neboli. Kráľ Matej sa ale s tým nechcel stotožniť a trikrát hlasno zakrákal. Po  chvíli sa nad jeho hlavou objavil havran, ktorého pierko nosil statočne za svojim klobúkom. Matej vysadol na koňa a nasledoval havrana až dovtedy, kým nezastal pred lesom. Potom podišiel k nemu a len čo ho pohladkal, havran uletel a pod kopytami Matejovho koňa sa prepadla zem, z ktorej vytryskla voda. Kráľ tak napojil svoju družinu pred ďalšou nebezpečnou cestou zo studničky, ktorá sa na tomto mieste nachádza dodnes. Namôjveru. 

Tipy na výlety v okolí:

UNESCO Bardejov
Hrad Zborov
Drevené chrámy - Frička, Lukov, Krivé
Múzeum Sisi, Bardejovské kúpele a.s.
Liečivé singletracky, Bardejovské kúpele
Kyslíková drahá, Mihalov
Prírodná rezervácia Livovská jelšina
Ranč Slnečný Majer, Stebnícka Magura

Pečiatky nájdeš:

Šarišské múzeum, Bardejov - Bardejov
Skanzen, Bardejovské kúpele - Bardejov
Drevený kostol v Hervartove (UNESCO) - Hervartov