Dôvera ľudu ku šľachticom bola dokonca taká veľká, že keď sa bránili pred nájazdmi Turkov, schovali svoj majetok, mince a cennosti na hrad Jasenov. Po jednom z tureckých nájazdov sa na peniaze poddaných ulakomil mladý šľachtic Gabriel. Dobre vedel, že peniaze nie sú jeho, ale i napriek tomu narábal s nimi ako s vlastnými. Neuvedomujúc si hodnotu peňazí, Gabriel do pár mesiacov minul na svoj bohémsky život všetky peniaze poddaných. No to mu nestačilo.

Jeho chamtivosť bola taká veľká, že rozkázal majstrom, aby razili mince z olova a pozláteného plechu. Takéto falošné mince a klenoty predával potom následne do Poľska a Nemecka. Zvesť o peňazokazovi Gabrielovi sa šírila krajinami veľmi rýchlo a bolo len otázkou času, kedy sa dostane až k samotnému kráľovi Ferdinandovi. Čoskoro bola na hrade správa od kráľa, ktorá v jeho kráľovskom mene nariaďuje odsúdiť Gabrielovho hlavného majstra na trest smrti. Ach jaj. Tomuto nariadeniu sa Gabriel tak prestrašil, že ochorel a zaľahol do postele.

V posteli často premýšľal nad svojím chamtivým konaním a pod vplyvom mnohých výčitiek a klamstiev do roka v bolestiach zomrel. Hneď po pohrebe nariadil Ferdinand všetkých okradnutých poddaných odškodniť a vrátiť im ich ťažko zarobené peniaze i s úrokmi. A aby sa im za konanie svojho rodu aspoň ako-tak ospravedlnil, vystrojil hostinu, ktorej ešte veľa rokov pod Jasenovským hradom nebolo páru.