Hoci bol Valentín ešte len mladík, mal sotva 22 rokov, už bol pánom veľkého kusa zeme. Ale to mu nestačilo. Tajne túžil stať sa raz pánom celého Sedmohradska! A to už je čo povedať, milé deti!

Jedného dňa prišiel Valentína navštíviť starý priateľ Štefan Bočkaj. Štefan bol známy bojovník, ktorý vyhral už nejednu bitku. „Ahoj Valentín!“ pozdravil ho zvesela. „Pozdravujem ťa, Štefan, dlho sme sa nevideli, priateľu. Čože ťa ku mne privádza?“ opýtal sa Valentín. Štefan si sadol pod strom do tieňa a zavolal aj Valentína: „Poď si ku mne sadnúť a hneď ti všetko rozpoviem. Mám odvážny plán a verím, že ty, môj mladý priateľ, by si mi s ním pomohol pomôcť.“ „Som samé ucho, počúvam!“ povedal Valentín zvedavo. A tak mu Štefan rozpovedal svoj plán o tom, ako vybudovať mocnú armádu a poraziť samotného cisára. „A teba, priateľu, ak sa ku mne pripojíš, ustanovím za sedmohradské knieža,“ vyhlásil Štefan. Valentínovi sa zapáčila predstava byť pánom Sedmohradska. Nebolo ho treba dlho prehovárať a pridal sa k Štefanovi. Prisľúbil mu, že ak sa stane pánom Sedmohradska, o všetko sa podelia rovným dielom.

Valentín vymenil kabátec za ťažké brnenie s čiernym drozdom v erbe a dali sa do práce. Spolu sa im podarilo naverbovať a vycvičiť silnú armádu hajdúchov. Boli to síce pôvodne pastieri a roľníci, ale pod dobrým velením sa z nich stali obávaní bojovníci. Dokázali neraz poraziť dokonca aj cisárskych vojakov. Všetci spolu vyhrávali jednu bitku za druhou a už onedlho sa im podarilo nahromadiť aj obrovský poklad – sedemnásť vozov plných zlata, striebra a drahokamov. Iste by to boli dotiahli ďaleko, keby sa jedného dňa nestalo niečo nečakané. Pri voľbe sedmohradského kniežaťa ostatní veľavážení páni Valentína za sedmohradské knieža nezvolili. Darmo sa Štefan snažil, darmo Valentína chválil, poukazoval na úspechy a bohatstvo. Valentínov sen sa nesplnil.

V ten večer sedeli Štefan a Valentín večer pri ohni a rozprávali sa o ďalších plánoch. A vtedy Valentín povedal: „Ach, tak sa nám darilo! Sedmohradsko bolo na dosah. Sľúbil si mi ho a ja som ti uveril.“ Štefana to veľmi zarmútilo, ale nevedel presvedčiť ostatných, aby vládu nad Sedmohradskom odovzdali Valentínovi. „A čo ja teraz? Veď sme sa predsa dohodli, že všetko si rozdelíme rovným dielom a Sedmohradsko bude moje,“ pokračoval Valentín vyčítavo. Na to Štefan vyhýbavo odvetil: „No, dohodli, dohodli. Plán to bol predsa dobrý, ale ja nemôžem za to, že sa moji priatelia takto rozhodli...“ Na to urazený Valentín povedal drsným hlasom: „Oklamal si ma. Bez mojej pomoci by si mal len armádu pastierov a roľníkov. Sotva by sa ti z nich samému podarilo vycvičiť bojovníkov!“ Štefan a Valentín sa škaredo pohádali a ich cesty sa rozišli. Valentín si vzal všetok poklad a rozhodol sa vrátiť späť domov, do Humenného.

Ľudia hovorievali, že keď prechádzal s pokladom cez lesy, škrípanie vozov počuli v širokom okolí. Taký obrovský poklad to bol! A čo sa s ním stalo? Jeho osud je zahalený rúškom tajomstva. Jedni hovoria, že ho Valentín zakopal pod svoj hrad v Užhorode. Iní, že ho minul na dary pre cisára. Valentín sa totiž rozhodol, že nie je múdre hádať sa a bojovať proti všetkým. A tak si zložil ťažké brnenie a šiel poprosiť cisára o odpustenie a mier. Cisár ho za to poctil dôležitou úlohou – ustanovil ho cisárskym sudcom, čo bola veľká pocta.

Sedemnásť vozov pokladu je veru veľké bohatstvo. Mnohí veria, že doteraz leží časť pokladu schovaná ticho pod zemou. Nájsť ho môže len človek dobrého srdca. Možno sa to raz podarí vám, milé deti, pri potulkách v Humennom a jeho okolí.

Autor: Tatiana Baluchová

Realizované s finačnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.