Keď prišiel na námestie a pretlačil sa masou ľudí až dopredu, pochopil, prečo si ľudia medzi sebou šepkali so strachom v tvárach. Pod starou lipou ležala obrovská drevená čierna truhla. Bola väčšia než tie, ktoré vídal u truhlára. Nik sa neodvážil priblížiť sa k nej a už vôbec nazrieť, čo sa v nej skrýva. Naveľa-naveľa sa práve Jurko odhodlal, smelo k nej vykročil a otvoril ju. Truhla bola prázdna, nebolo v nej nič okrem maličkého odkazu, na ktorom stálo: „Každý, kto sa truhlu pokúsi odstrániť, zahynie!“

Davom preletela hrôza. Preľaknutí ľudia sa nakoniec rozhodli, že truhlu nechajú tak, kým sa do mesta nevráti farár a notár. Jurko sa však rozhodol, že odhalí túto záhadu. Spolu s kamarátom Jankom pri truhle striehli celú noc. Uprostred noci sa k nim blížila nezvyčajná skupina ľudí. Na hlavách mali vlčie masky. Jurko s Jankom sa rýchlo ukryli a z rozhovorov zvláštnej skupiny sa dozvedeli, že už nejaký čas strašia poctivých ľudí, vyhrážajú sa im a všetko zlé im robia. Od tej chvíle sa po meste rozšírilo, kto stojí za všetkým zlým, čo sa ľuďom deje. Obyvatelia Starej Ľubovne hádali, kto by mohol patriť do skupiny maskovaných ľudí. Najviac podozriví boli kupec Michal Gašparek a majiteľ mramorovej bane, Michal Dlugolinský.

Kupec Michal Gašparek sa snažil vyhnúť podozreniu, a tak vymyslel plán. Svoju podobizeň vyrobenú z látok, na nerozoznanie od živého človeka, navliekol do svojho oblečenia, na tvár nasadil vlčiu masku a uložil do truhly. Potom dal po meste rozhlásiť, že nadišiel jeho čas, schoval sa pred ľuďmi a predstieral, že zomrel. Len jedinému Jurkovi sa čosi nezdalo...

Postupne došlo v meste k ďalšej záhade – ľudia odrazu zisťovali, že ich dlhy sú splatené, dlžníkom sa vracali peniaze. Každý bol spokojný, ale Jurajovi Mrkvovi peniaze oči nezalepili. Prišlo mu to podivné, a tak si ešte pozornejšie všetko všímal, hľadal stopy a snažil sa veci prísť na koreň. Skupina vo vlčích maskách cítila, že ich Jurko čoskoro určite odhalí. Preto sa ho viac krát snažili vystrašiť – raz ho dokonca spútaného zavreli do tmavej miestnosti, odkiaľ mu pomohli kamaráti. Inokedy mu chceli podstrčiť mešec peňazí, ako úplatok za mlčanie. Jurko bol však čistého srdca a zároveň bol veľmi zvedavý. Do čoho sa pustil, to len tak nepopustil. Jedného dňa ktosi po meste rozhlásil, že videl Michala Gašpareka živého a zdravého. Tak sa Jankove podozrenie naplnilo a pravda vyšla najavo – kupec Gašparek neleží v tajomnej truhle, ale žije! A Jurko si uvedomil, že všetky stopy, ktoré sa mu podarilo zhromaždiť, do seba konečne zapadli a odhalil pravdu ľuďom.

Zvolal na námestie opäť dav, predstúpil a nahlas povedal: „Už dlho nás a naše mesto trápili zvláštne záhady. Čierna truhla, živý či mŕtvy kupec, splatené dlhy, vlčie masky – to všetko v nás, poctivých občanoch, vyvolávalo strach. Ale konečne si môžeme vydýchnuť. Celej veci sa mi podarilo prísť na koreň a teraz vám všetko vyjavím.“

Ľudia zvedavo stíchli a čakali, čo im Jurko povie. „Pod vlčími maskami sa neskrývali žiadne mátohy, ale živí ľudia, Gašparek a Dlugolinský so svojimi kumpánmi! Strašili vás, aby odpútali pozornosť a mohli pokračovať vo svojich zločinoch. Peniaze sa vám nevrátili len tak. Falšovali ich v mramorovej bani, požičiavali si pravé peniaze a vracali falošné. Tak bohatli a získavali moc. Keď na Gašpareka padlo podozrenie, snažil sa ho zbaviť tým, že predstieral vlastnú smrť, aby sa vyhol trestu. Ale pravda naostatok vždy zvíťazí a každý sa dočká spravodlivosti!“

Po týchto slovách davom zahučali prekvapené výkriky, ktoré postupne vystriedal hnev. Ľudia schytili motyky, hrable či palice a vybrali sa so zločincami porátať. Vyhnali ich z mesta i okolia preč. Nezabudli však ani na smelého Juraja Mrkvu, ktorý sa ako jediný nebál postaviť zločinu a odhaliť pravdu. Vďaka jeho smelému srdcu a neochvejnej túžbe po spravodlivosti si mesto mohlo konečne vydýchnuť.

Dnes tajomnú príhodu so šťastným koncom pripomína aj nová expozícia v Dome ľubovnianskeho mešťana v Starej Ľubovni.

Autor: Tatiana Baluchová