...a holé životy si ratovať. Kráľ Dobroslav, ktorý bol pánom tohto hradiska, sa už nechcel ďalej pozerať, ako ľudia v strachu žijú a každú chvíľu sa musia pred nepriateľmi skrývať. Najmä pred nájazdami kráľa Bojana, ktorý býval v susednom hradisku, ktoré mu ale nestačilo a brúsil si zuby na Zámčisko. Kráľ Bojan veľmi túžil byť najväčším pánom v okolí.  Dobroslav bol, naopak, dobrého srdca, na svojich ľuďoch mu veľmi záležalo a dal by všetko preto, aby im životy uľahčil. Zaumienil si, že kráľa Bojana navštívi a pokúsi sa mier dohodnúť.

Vybral sa teda jedného dňa Dobroslav za Bojanom. Vozy naložil štedrými darmi – vrecami s obilím, bronzovými ozdobami a hustými kožušinami. So svojim sprievodom zastavil pred bránami nepriateľa a smelým hlasom sa ozval: „Otvárajte brány, prišli sme s dobrým úmyslom. Mier chceme medzi nami dohodnúť a nesieme aj vzácne dary!“ Kráľ Bojan bol veľmi zvedavý. Rozkázal otvoriť bránu a pozval Dobroslava do hradiska. „Prišiel som za tebou, kráľ Bojan, pretože chcem nastoliť medzi našimi hradiskami mier,“ prehovoril Dobroslav. „Pustošenia a plienenia už bolo dosť. Je načase zbrane skloniť a uzavrieť priateľstvo. Naši ľudia nemusia medzi sebou bojovať, môžeme si pomáhať a žiť pokojným životom. Prestaňte na nás útočiť a ako vďaku ti odovzdám tieto dary,“ ukázal Dobroslav na plný voz. Kráľ Bojan – líška prefíkaná, vytušil príležitosť Zámčisko získať a hneď sa jej chopil. Videl, že Dobroslavovi veľmi na mieri záleží a dal by zaň čokoľvek. Chvíľu sa tváril, že nad Dobroslavovými slovami rozmýšľa, ale potom prehovoril: „Pravdu máš, Dobroslav. Ale moje hradisko je väčšie ako tvoje, rovnako aj väčší kus zeme moji ľudia obrábajú. Povedz, ako by si mi chcel ty pomáhať?“ Dobroslav zosmutnel. Okrem voza s darmi nemal čo Bojanovi ponúknuť. „Aby si však nepovedal, že som zlý človek, mám pre teba návrh,“ pokračoval Bojan. „Vzdaj sa svojej koruny a prenechaj mi vládu nad Zámčiskom. Takto zaručíš mier pre svojich ľudí.“

Dobroslavovi sa to vôbec nepozdávalo, čo mal však robiť? Bolo to preňho ťažké rozhodnutie. Po dlhom uvážení však Bojanov návrh prijal a smelo povedal: Ak mi zaručíš pokojný život pre mojich ľudí, som pripravený túto obeť vykonať. Pre dobro ľudu sa vzdávam koruny!“ Kráľ Bojan bol celý šťastný, že mu jeho plán vyšiel a nové hradisko získal. Svoje slovo však dodržal a pre ľudí zo Zámčiska nastali pokojné časy. Ani tie však netrvali večne. Čas nezastaviteľne plynul a na mieste, kde hradisko stálo, vyrástol postupne kamenný Popradský hrad. To je však už celkom iný príbeh.