Vidla

Prečo sa ždiarske končiare Vidla a Havran nazývajú

Nie až tak dávno, ale zasa ani nie včera, žila v dedine Ždiar – rovno pod Tatrami dievčina Žofia. Ako každá žena v Ždiari i ona bola krásna. Avšak oproti tým krásnym, bola ešte aj šikovná. Niet div, že mnohé dievčatá z dediny ju veľmi nemuseli. Predsa len i ony sa potrebovali  vydať a pri Žofiinej kráse a schopnostiach to s nimi vôbec nevyzeralo ružovo. Hlavy chlapov sa totiž len za Žofiou otáčali. A preto jej poza chrbát robili napriek. Dokonca ju premenovali na Vidlu.  Prezývkou Vidla sa v dedine ale  nič nezmenilo. Pytači sa i naďalej hrnuli do Žofiinho domu, ale ako prichádzali,... tak i odchádzali. Žofia o svadbe nechcela ani počuť. Práve v tomto čase sa do Ždiaru prisťahoval mládenec Matej z Poľska. Vzrastom neveľký, taký celkom obyčajný. Jediné, čo na ňom bolo neobyčajné, bol jeho veľký nos. Asi i kvôli tomu mu v Ždiari napokon prischla prezývka – Havran. Matej sprvoti začal pracovať v bani, ale, zháňal si ešte jednu robotu. Veď, keď sa raz ožení, svadbu z niečoho bude treba zaplatiť. Našťastie, či nanešťastie? sám neviem, zomrel v dedine kováč Imro. Z ničoho nič. Matej jeho záhadné úmrtie bral ako znamenie, že práve kováčstvu by sa mal v dedine venovať. Preto nenechal nič na náhodu a rýchlo upaľoval k nebožtíkovej vyhni. Podkovy, ale kuť nemohol, lebo nebožtík Imro pred smrťou  podkul všetky kone v okolí. A tak začal vyrábať šperky. Náušnice, brošne, prívesky a hocičo iné. Jedného dňa, navštívila Matejovu dielňu Žofia. Sprvoti sa chcela niečo Mateja opýtať, ale nestihla. Jej oči sa totiž spojili s Matejovými, a povedali si to samé – bez slov. Ďalej to už bola láska. Čo vám budem hovoriť. Ale gazdiná bola iného názoru. Vraj Žofia si zaslúži lepšieho ženícha. A kým sa nenájde, bude doma zatvorená. Matej, ale nevydržal, vyslobodil Žofiu z izby a utiekol s ňou do hory.  Tam za pomoci vládcu hôr Žiaroňa oklamali gazdinú s celou čeľaďou. A mohli si tak konečne v pokoji žiť svoj život. Gazdiná si časom uvedomila, že bola voči svojej milovanej dcére taká prísna a nechápavá. No čas sa už nedal vrátiť. Raz pri pohľade na užialených rodičov sa vládcovi hôr Žiaroňovi uľútostilo Žofiiných rodičov a rozhodol sa, že dvom najvyšším vrchom Belianskych Tatier vpečatí podobizne Žofie a Mateja. Dá im tak najavo, že Matej so Žofiou sú živí a zdraví a v spokojnosti si žijú svoj sen, ktorý začali snívať v dedine.

Tipy na výlety:

Belianska jaskyňa
Chata pri Zelenom plese
Spider Park, Tatranská kotlina

Pečiatky nájdeš:

Múzeum Ždiarsky dom – Ždiar
Pedal Planet – Vysoké Tatry
Múzeum TANAPu – Vysoké Tatry
Tatranská galéria – Poprad
Podtatranské múzeum - Poprad
Aquapark AquaCity – Poprad