Lendak
Lendak leží pod Vysokými Tatrami v severozápadnej časti Popradskej kotliny, 3 km od osady Tatranská Kotlina. Nachádza sa v regióne Spiš, leží na hranici regiónov Stredný Spiš (okresy Levoča, Poprad a väčšina okresu Kežmarok) a Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok - Zamagurie).
Obec vznikla začiatkom 13. storočia. Patrila do donačného územia magistra Gallusa - Kokoša, teda bola súčasťou dunajeckého panstva Berzeviczyovcov. Roku 1313 ju vymenili Berzeviczyovci krížovníkom Božieho hrobu za majetok v Chmeľove. Ešte v tom roku v Lendaku založili kláštor a Kostol sv. Mikuláša. Miechoviti, ktorí mali na Lendak nesporne poľský vplyv, však boli pre obec prospešní svojím vzdelaním i pokrokovými poľnohospodárskymi a inými technológiami.
Lendacké panstvo existovalo do roku 1593, kedy rehoľa predala kláštor i kláštorný majetok rodine Horváthovcov - Palocsayovcov a Lendak sa stal sídlom Palocsayovcov. Traduje sa, že v Lendaku sa usídlili aj írski stavitelia hradov, ktorých po Tatárskom vpáde pozývali uhorskí panovníci v záujme vybudovania lepšieho opevnenia krajiny. Po 1. svetovej vojne tu bolo rozvinuté pasienkarstvo a ľudová výroba. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Popradu a Kežmarku. V období 2. svetovej vojny v okolí Lendaku operovala partizánska jednotka Belov - Kovalenko, ku ktorej sa pridali štyria občania obce. Obyvatelia poskytovali partizánom všestrannú pomoc, najmä pri zaobstarávaní potravín. Dňa 27. októbra 1944, keď fašisti zaútočili na obec, začala prestrelka s partizánmi. V boji padlo trinásť partizánov. V roku 1946 vypukol v obci druhý veľký požiar, ktorý zničil viac ako 70 % domov. Zhorela škola aj fara. Do roku 1960 obec patrila pod okres Kežmarok, kraj Košice, následne sa obec zaradila pod okres Poprad, Východoslovenský kraj.
V roku 1996 na základe územného a správneho usporiadania sa obec Lendak začlenila pod okres Kežmarok.Vysoké Tatry (pohorie) Dodnes sa tu zachovalo tradičné hospodárenie na pôde, ktorým sa v súčasnej dobe zaoberá prevažne staršia generácia súkromne hospodáriacich roľníkov, pre vlastnú spotrebu a potrebu hospodárskych zvierat. Aj v súčasnosti tam nosia ľudový odev.
V obci je gotický rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1313, neskorogotický oltár z 15. storočia, kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 pri kostole, kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (r. 1925), ale aj iné novodobé kaplnky a sochy. Pôvodný kláštor, dal Juraj Horváth prebudovať na panský kaštieľ. Roku 1820 Andrej Palocsay prebudoval lendacký kaštieľ v empírovom slohu. Požiar z roku 1898 zničil skoro úplne celú obec, z kaštieľa zostali len obhorené múry a už nikdy nebol obnovený do pôvodného stavu. Zadnú časť od kostola (asi pôvodný kláštor zo 14. storočia) rozobrali a materiál z neho venoval knieža Hohenlohe Lendačanom na stavbu novejškoly (bývala materská škola). Dnes po kláštore, neskôr kaštieli niet stopy, ruiny z neho boli prestavané na rodinné domy.
Slnečné hodiny
Prvé slnečné hodiny sa v meste Kežmarok nachádzajú na veži Kežmarského hradu. Boli zrekonštruované v roku 2010. Vertikálne hodiny sú v tvare polkruhu s arabskými číslicami, no kvôli zlej dostupnosti nevieme hodiny viac špecifikovať. Druhé slnečné hodiny nájdeme na ulici Dr. Alexandra, kde sa v súčasnosti nachádza Matričný úrad. Vertikálne hodiny sú úplné. Majú ukazovateľa a číselník od ôsmej hodiny rannej do štvrtej hodiny poobednej. Číselník je v tvare polkruhu s rímskymi číslicami IX, XII, XV, medzi ktorými sa nachádzajú bodky predstavujúce príslušnú hodinu. Tieto slnečné hodiny budia dojem slnka a slnečných lúčov. Sú pekne viditeľné, veľké so zaujímavým tvarom.
