Vysokohorské chaty

Častými turistickými cieľmi vo Vysokých Tatrách sú tiež vysokohorské chaty, ktoré ponúkajú návštevníkom mnohé služby vrátane ubytovania. Chaty v našich veľhorách mnohí využívajú aj ako štartovacie body pre náročnejšie túry, napríklad zo Sliezskeho domu na Gerlachovský štít.

Chata Plesnivec (1 290 m n. m.) je jedinou chatou na území Belianskych Tatier. V roku 1932 postavil Tibor Gresch zo Spišskej Belej súkromnú chatu, ktorá prístavbou v roku 1938 dostala terajšiu podobu. Chata sa nachádza na južnom úbočí ich hlavného hrebeňa pod bralami Skalných vrát. Na chatu sa možno dostať z obce Tatranská kotlina po zelenej značke za 1:30h., z Kežmarských Žľabov, alebo z chaty pri Zelenom plese za 2 hodiny po zelenej a červenej značke. Otvorená je celoročne.

Bilíková chata (1 255 m n. m.) sa nachádza v prekrásnom vysokotatranskom prostredí v tesnej blízkosti strediska Hrebienok. Stojí v miestach, kde stál pôvodne komplex Studenopotockých kúpeľov. Jej poloha umožňuje skorý nástup do horolezeckých terénov, využitie horskej cykloturistiky v letnej sezóne a dobré podmienky na zimné športy. Chata je ideálnym miestom na rôzne školenia a vzdelávacie kurzy. Centrum Starého Smokovca je od chaty vzdialené iba 2,5 km. Na chatu sa dostaneme zo Starého Smokovca po zelenej značke za 45 minút.

Chata pod Rysmi (2 250 m n. m.) je najvyššie položenou a najmladšou tatranskou chatou. Postavená bola v roku 1933. Chata je situovaná v suťovisku pod sedlom Váha v rovnomennej dolinke, ktorá je súčasťou kotliny Žabích plies v uzávere Mengusovskej doliny. Kvôli tejto polohe bola niekoľkokrát zničená kamennými i snehovými lavínami. V súčasnosti poskytuje nielen stravovanie, ale aj ubytovanie. Otvorená je len v letnej sezóne (od 15.6. do 31.10.). Turistická trasa začína na parkovisku Popradské Pleso odkiaľ sa dostaneme za 50 minút na chatu pri Popradskom plese (1 494 m n. m.). Odtiaľ na nás čaká 2:30 hod. trasa po červenej značke cez Žabiu dolinu až ku chate pod Rysmi (2 250 m n. m.).

Chata pod Soliskom (1 840 m n. m.) bola postavená spolu so sedačkovou lanovou dráhou II vedúcou zo Štrbského Plesa na Predné Solisko. Chata bola daná do užívania už v roku 1944 pri vtedy najdlhšom lyžiarskom vleku v bývalom Česko-Slovensku. V roku 2003 bola na mieste pôvodnej chaty postavená nová, ktorá slúži až do súčasnosti. Chata je prístupná buď sedačkovou lanovkou zo Štrbského Plesa, alebo po modro značkovanom chodníku (1:30 hod.) vedúcom zo Štrbského Plesa cez Furkotskú dolinu až ku chate.

Chata pri Zelenom plese (1 551 m n. m.) je pre svoje mimoriadne dobré terénne podmienky vyhľadávaná turistami, cyklistami, horolezcami i lyžiarmi. Zelené pleso, pri ktorom sa nachádza, pritom patrí medzi najkrajšie plesá v Tatrách. Prístup k chate je po žltej značke zo zastávky Biela voda (3:00 hod.).

Horský hotel Popradské pleso (bývala Chata kpt. Morávku) je situovaný v malebnom prostredí Mengusovskej doliny v Tatranskom národnom parku, na brehu Popradského Plesa v nadmorskej výške 1 494 m n. m.. Prístup k hotelu je zo Štrbského plesa (1:00 hod.), alebo od parkoviska Popradské Pleso (0:50 hod.).

Majláthova chata

Majláthova chata (1 498 m n. m.) na Popradskom Plese je celoročne otvorená horská chata. Stojí na pôvodnom mieste a je postavená podľa dobových fotografií a dokumentov. Jej názov nesie meno Vojtecha Majlátha, ktorého zásluhou bola v rokoch 1879 – 1880 vybudovaná „prvá” Majláthova chata. Prístup ku chate je zo Štrbského plesa (1:00 hod.), alebo od parkoviska Popradské Pleso (0:50 hod.).

Rainerova chata (1 301 m n. m.) je najstaršou a najmenšou tatranskou chatou. Vo svojich priestoroch ukrýva malú expozíciu histórie i súčasnosti horských nosičov a zbierku starého horolezeckého náradia a starých lyží, na ktorých sa lyžovali naši predkovia. Chatár Rainerovej chaty stavia pri chate každú zimu veľký snehový Betlehem. Na chatu sa dostaneme zo Starého Smokovca po zelenej značke za 45 minút na Hrebienok a potom cesta k chate z Hrebienka trvá 25 minút.

Skalnatá chata (1 751 m n. m.) stojí na Tatranskej magistrále na úseku Skalnaté pleso – Hrebienok pod Skalnatým plesom. Chata a neďaleké Skalnaté pleso sú ľahko prístupné z Hrebienka, vďaka čomu je túra vhodná aj pre rodiny s deťmi. Chatárom je v súčasnosti Ladislav Kulanga, ktorý je zároveň nosičom s niekoľkými neprekonanými rekordmi v nosičských vynáškach tovaru na horské chaty (Zbojnícka chata 141 kg, Téryho chata 151 kg, Zamkovského chata 207,5 kg, z Tatranskej Lomnice na Skalnatú chatu 187 kg). Na Hrebienok sa dostaneme zo Starého Smokovca za 45 minút a potom pokračuje turistická trasa z Hrebienka na Skalnatú chatu, ktorá trvá približne 2 hodiny po červenej značke.

Najvyššie položený horský hotel vo výške 1 670 m n. m. spája prírodu s človekom. Je vynikajúcim východiskom pre výstup na Gerlachovský štít. Z Tatranskej Polianky sa dostaneme za 2 hodiny po zelenej značke na Sliezsky dom.

Téryho chata (2 015 m n. m.) je najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou. Nachádza sa v Malej Studenej doline pri Piatich Spišských plesách. Nesie meno banskoštiavnického „lekára chudobných” Edmunda Téryho, ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky a z okolitých štítov prvý vystúpil na Prostredný hrot a na Pyšný štít. Okolie chaty je vhodné na prechody cez sedlá, horolezectvo, skialpinizmus, ale aj na oddych a relax pri plesách. Prístup k chate je z Hrebienka po červenej a potom po zelenej značke (2:45 hod.).

Zamkovského chata (1 475 m n. m.) je útulná vysokohorská chata pod hornou hranicou lesa v dolnej časti Malej Studenej doliny. Ide o najnižšie položenú vysokohorskú chatu poskytujúcu občerstvenie a nocľah, vďaka čomu je vyhľadávaná najmä rodinami s deťmi. Prístup k chate je z Hrebienka (1:00 hod.).

Zbojnícka chata (1 960 m n. m.) je chata s celoročnou prevádzkou v hornej časti Veľkej Studenej doliny, ukrytá za Zbojníckym chrbtom. Postavená bola v roku 1907 Štátnou lesnou správou z Liptovského Hrádku. Najprv slúžila ako poľovnícka chata, ale v roku 1910 bola daná do užívania turistom a horolezcom. Prístup k chate je z Hrebienka po červenej a potom po modrej značke (2:50 hod.).

Zdroj: OOCR Región Vysoké Tatry

Titulná foto: Jano Štovka, MQEP

POZRI TIEŽ: