Pieninské lipy sa majestátne vypínajú na brehu Dunajca pri Národnej kultúrnej pamiatke Červený kláštor. Ich počet sa prirodzeným úbytkom znížil z pôvodných 22 na 18 kusov.
Nachádza sa v bradlovom útvare Haligovských skál. Jaskyňa Aksamitka bola v roku 1976 vyhlásená za chránený prírodný výtvor a od roku 1996 je zaradená medzi národné prírodné
Velické pleso, ležiace v nadmorskej výške 1 665,5 m n. m., je morénové jazero nachádzajúce sa vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Pleso má plochu 2,22 ha, šírku 90 m, dĺžku 350 m a maximálnu hĺbku 6 m.
Veľké Biele pleso (1615 m n. m.) sa nachádza v malebnej Doline Bielych plies. Trasa :Tatranská Kotlina (760 m) - rázcestie u Šumivého prameňa (0:30) - chata Plesnivec (1290 m) (1:00) - Veľké
Batizovské pleso (1884 m.n.m) sa nachádza na úpätí Gerlachovského štítu v Batizovskej doline. Má rozlohu 3,5 ha a hĺbku 12 m. Z plesa vyteká Batizovský potok. Prístup: od Chaty pri
Wahlenbergove plesá sa nachádzajú v hornej časti Furkotskej doliny. Wahlenbergove plesá sú pomenované podľa švédskeho botanika, jedného z prvých významných bádateľov
Baranie rohy vo Vysokých Tatrách predstavujú výrazný štít s výškou 2 526 m nachádzajúci sa na sever od Téryho chaty. Pre Baranie rohy je typická šikmá vrcholová terasa, tzv. Barania galéria.
Pohorie tvorí výrazný 14 km dlhý vápencový hrebeň, tiahnuci sa vo východno-západnom smere, ležiaci takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. „Bod dotyku„ týchto
Veľká Svišťovka (2037 m.n.m) je trávnato-sutinová kopa v severovýchodnom hrebeni Malého Kežmarského štítu. Pod vrcholom sa nachádza Sedlo pod Svišťovkou, kadiaľ prechádza
Východná Vysoká (2428 m.n.m) je turisticky veľmi významný vyhliadkový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Čnie sa nad troma dolinami: Velickou, Veľkou Studenou a Bielovodskou
Predné Solisko (2093 m.n.m) je posledná vyvýšenina dlhého Soliskového hrebeňa, ktorý vybieha z Furkotského štítu smerom na juhovýchod. Predné Solisko je pekným vyhliadkovým
Ostrva (1926 m.n.m) je rozložitý vrchol na konci bočného juhozápadného hrebeňa Končistej. Pred nevýrazným vrcholom prechádza cez sedlo pod Ostrvou Tatranská magistrála. Je to
Kôprovský štít (2367 m) je výrazný vrchol, prvý v krivánskej rázsoche, ktorá vychádza z Čubriny. Na vrchol vedie turistický chodník z Vyšného Kôprovského sedla. Zo štítu je
Jahňací štít (2229 m) je najvýchodnejší vrchol Vysokých Tatier. Výhľad z Jahňacieho plesa ponúka pohľad na Lomnický a Ľadový štít (na juhozápad), záver doliny Kežmarskej
Slavkovský štít je turistami vyhľadávaný vyhliadkový štít a má široký, rozložitý vrchol na konci juhovýchodnej rázsochy, ktorá vybieha z Východnej Vysokej. Na severe do
Bielovodskou dolinou, kde sa v minulosti nachádzal 14 kilometrov dlhý ľadovec preteká dravá horská rieka Biela voda. V jej hornej časti sú bočné údolia, v ktorých ležia plesá a zo
Slavkovský vodopád sa nachádza vo Veľkej Studenej doline cestou na Zbojnícku chatu. TRASA: Keď opustíme les, ocitneme sa pod stenou Slavkovského piliera.
15 metrov vysoký Velický vodopád sa nachádza na Velickom potoku vo Velickej doline.Prístup po Tatranskej magistrále po červenej značke napr. z Hrebienka okolo Slavkovského plesa až k
Vodopád Skok (1730 m n. m.) Vodopád Skok (na Mlynickom potoku) je so svojimi 25 metrami výšky tretím najväčším vodopádom na slovenskej strane Vysokých Tatier. Túra k vodopádu Skok je
V skalnej rokline v Malej studenej doline po ceste od Studenovodských vodopádov na Zamkovského chatu (červená značka) vytvára Malý studený potok v nadm. 1330 výške metrov Obrovský
