Vasiľ

Kružlová je dedinka neďaleko od Svidníka. Dnes sa od ostatných dedín ničím nelíši, no cez druhú svetovú vojnu to bolo inak. Z dediny vojna postupne vyhnala všetkých obyvateľov až k Prešovu, kde boli ako-tak chránení. Ale našli sa i takí, ktorým sa z dediny nechcelo a ostali, hoci im vojna zúrila rovno za chrbtom. Boli to Michal a Mikola a ako sa neskôr ukázalo i kuchár Vasiľ. Kým Michal s Mikolom sa vedeli s puškou dobre obšmietať a na päťdesiat krokov trafiť najmenšiu šišku na strome, Vasiľ so svojou vareškou dokázal v hrnci za pár minút navariť takú polievku, že ste sa po nej ešte i na ďalší deň oblizovali.

„Vasiľ, nože dnes navar tej polievky viac, odnesieme ich vojakom do lesa. Určite sa potešia.“ Poprosil Vasiľa Michal.

Pokračovanie príbehu...

„Pridám im tam viac zeleniny a masti, nech bude jedlo sýtejšie a kvalitnejšie.“ Dodal Vasiľ – a jedlo po prvýkrát  zamiešal.

Len čo polievka bola hotová, už aj ju Vasiľ odniesol hladným vojakom.  Chutila, ako inak – znamenite. A keďže vojaci nemali žiadneho  kuchára, Vasiľ sa zo dňa na deň stal vojenským kuchárom. Každý deň vyváral vojakom chutné jedlá, vďaka ktorým sa vojakom zlepšila nielen strelecká muška - ale i chuť do boja. No všetkých vojakov netrápil len hlad a vojna, ale i vši, ktoré si na hlavách vojakov urobili prechodný domov. Ale i s nimi si Vasiľ poradil. Predstavte si, že raz upiekol pre vojakov pstruhy, ktoré nachytal v neďalekom potoku. Keď vojaci zjedli celé jedlo a ostala im v miske už len rybacia kosť, rozkázal im, aby sa všetci s rybacou kosťou učesali. Chvíľu na Vasiľa akosi divne pozerali, no keď po prvom začesaní uvidel poručík Ďuri na nohaviciach voš veľkú ako necht, ihneď začali i ostatní. Vojaci vyčesávali jednu voš za druhou, len to za nimi praskalo. A pomohlo to.

Kým sa nemeckí vojaci museli počas bojov škriabať na hlave a nadávať na otravné vši, naši sa mohli sústrediť len na boj proti nepriateľovi. Raz darmo, Vasiľ sa vedel vynájsť  v každej situácií. Dokonca i na svoje narodeniny, kedy im upiekol zákusok s pravým domácim vaječným likérom. Ten vojakov v zlom nečase zohrial a dodal im síl, aby tých Nemcov, raz a navždy porazili. Nuž a podarilo sa mu to. Vďaka Vasiľovým zákuskom naši vojaci porazili Nemcov nielen pri Nižnej Pisanej, ale s odstupom času chvalabohu - všade.

 

TREZOR NÁJDEŠ:
Vyhliadková veža s útulňou, SvidníkVyhliadka s útulňou vo Svidníku ponúka jedinečný výhľad vo výške 13 metrov. Návštevníci si užijú pohľad na panorámu mesta od Pamätníka sovietskej armá...

 

PEČIATKY ZÍSKAŠ:

Vojenské historické múzeum, Svidník - web
pečiatka Údolie smrti

Ladomirová – infocentrum - web
pečiatka Údolie smrti

Aquaruthenia – Vodný svet, Svidník - web
pečiatka Svidník

Skanzen a Múzeum ukrajinskej kultúry, Svidník - web
pečiatka Svidník

TIC Svidník - web
pečiatka Svidník

ĎALŠIE TIPY NA VÝLETY:

Údolie smrtiPoddukliansky región je úzko spätý s kultúrou a históriou Rusínov a Ukrajincov na Slovensku. Silné stopy tu zanechala vojnová história, ktorej sa v re... Vojenské bunkrePoddukliansky región je úzko spätý s kultúrou a históriou Rusínov a Ukrajincov na Slovensku. Silné stopy tu zanechala vojnová história, ktorej sa v re... Lesopark Dukla SvidníkSte fanušikmi dlhých prechádzok v prírode? Alebo skôr preferujete miesto na prežitie voľného času s blízkymi, relax a oddych? Skvelým tipom na výlet j... Drevený chrám, Ladomirová (UNESCO)Drevený gréckokatolícky chrám v Ladomirovej patrí k architektonicky najhodnotnejším a najreprezentatívnejším chrámom východného obradu na Slovenskej strane Karpát. Drevený chrám, Bodružal (UNESCO)Gréckokatolícky drevený chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal v okrese Svidník je klenotom medzi cerkvami. Je to jeden z najstarších a najkrajších drevených chrámov na Slovensku. Rozhľadňa RohuľaNa svet sa vraj najlepšie pozerá zhora. A to je dôvod, prečo je mnoho rozhľadní na samotných vrchoch. Jedna sa nachádza aj na vrchu Rohuľa vo výške 595,6 m n. m. Ten leží v Ondavskej Galéria Dezidera MillyhoGaléria Dezidera Millyho je súčasťou Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Bola sprístupnená v r. 1983. Nachádza sa v barokovom kaštieli z 18. stor. Predstavuje vývoj ľudového a