Vasiľ

Kružlová je dedinka neďaleko od Svidníka. Dnes sa od ostatných dedín ničím nelíši, no cez druhú svetovú vojnu to bolo inak. Z dediny vojna postupne vyhnala všetkých obyvateľov, až k Prešovu, kde boli ako-tak chránení. Ale našli sa i takí, ktorým sa z dediny nechcelo a ostali, hoci im vojna zúrila rovno za chrbtom. Boli to Michal a Mikola a ako sa neskôr ukázalo i kuchár Vasiľ. Kým Michal s Mikolom sa vedeli s puškou dobre obšmietať a na päťdesiat krokov trafiť najmenšiu šišku na strome, Vasiľ so svojou vareškou dokázal v hrnci za pár minút navariť takú polievku, že ste sa po nej ešte i na ďalší deň oblizovali.

„Vasiľ, nože dnes navar tej polievky viac, odnesieme ich vojakom do lesa. Určite sa potešia.“ Poprosil Vasiľa Michal.

„Pridám im tam viac zeleniny a masti, nech bude jedlo sýtejšie a kvalitnejšie.“ Dodal Vasiľ – a jedlo po prvýkrát  zamiešal.

Len čo polievka bola hotová, už aj ju Vasiľ odniesol hladným vojakom.  Chutila, ako inak – znamenite. A keďže vojaci nemali žiadneho  kuchára, Vasiľ sa zo dňa na deň stal vojenským kuchárom. Každý deň vyváral vojakom chutné jedlá, vďaka ktorým sa vojakom zlepšila nielen strelecká muška - ale i chuť do boja. No všetkých vojakov netrápil len hlad a vojna, ale i vši, ktoré si na hlavách vojakov urobili prechodný domov. Ale i s nimi si Vasiľ poradil. Predstavte si, že raz upiekol pre vojakov pstruhy, ktoré nachytal v neďalekom potoku. Keď vojaci zjedli celé jedlo a ostala im v miske už len rybacia kosť, rozkázal im, aby sa všetci s rybacou kosťou učesali. Chvíľu na Vasiľa akosi divne pozerali, no keď po prvom začesaní uvidel poručík Ďuri na nohaviciach voš veľkú ako necht, ihneď začali i ostatní. Vojaci vyčesávali jednu voš za druhou, len to za nimi praskalo. A pomohlo to. Kým sa nemeckí vojaci museli počas bojov škriabať na hlave a nadávať na otravné vši, naši sa mohli sústrediť len na boj proti nepriateľovi. Raz darmo, Vasiľ sa vedel vynájsť  v každej situácií. Dokonca i na svoje narodeniny, kedy im upiekol zákusok s pravým domácim vaječným likérom. Ten vojakov v zlom nečase zohrial a dodal im síl, aby tých Nemcov, raz a navždy porazili. Nuž a podarilo sa mu to. Vďaka Vasiľovým zákuskom naši vojaci porazili Nemcov nielen pri Nižnej Pisanej, ale s odstupom času chvalabohu - všade.

Tipy na výlety:

Údolie smrti
Vojenský cintorín, Hunkovce
Drevené kostoly – Ladomirová, Bodružal, Miroľa, Vyšný Komárnik, Nižný Komárnik
Múzeum ukrajinskej kultúry, Svidník
Vyhliadková veža na Dukle
Lesopark Dukla, Svidník
Rozhľadňa Rohuľa
Múzeum ukrajinskej kultúry a Galéria D. Millyho, Svidník

Pečiatky nájdeš:

Vojenské historické múzeum – Údolie smrti
Ladomirová – infocentrum – Údolie smrti
Aquaruthenia – vodný svet - Svidník
Skanzen Svidník (Múzeum ukrajinskej kultúry) - Svidník