Kežmarok

Kežmarok leží na severe územia v malebnom prostredí Spiša pod Vysokými Tatrami. Mesto vzniklo zlúčením viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých prisťahovalcov.

V 15. až 19. storočí pracovalo v meste vyše 40 cechov, čím patrilo medzi prvé štyri mestá na Slovensku. Zmienka z roku 1715 udáva, že v meste bolo 263 remeselníckych dielní. V Kežmarku tiež študovalo a pôsobilo mnoho významných spisovateľov, umelcov a vedcov známych v celej Európe.

Viac ako sedem storočí existencie mesta sa odrazilo aj v jeho architektúre, ktorá obsahuje stavebné slohy od románskeho cez gotický, renesančný, barokový až po klasicistický. Zvláštnosťou je urbanistické riešenie námestia do vidlicového tvaru s radnicou umiestnenou v strede a ukončením mestským hradom.

 Kežmarok. Zdroj foto: Peter Cintula, fotosúťaž Choď a foť

Kežmarok ponúka množstvo kultúrnych pamiatok, zaujímavostí a rôznych možností na oddych, zábavu a šport.

Na Kežmarskom hrade máte možnosť vidieť expozíciu venovanú rodine Thököly, bohatú výstavu zbraní či vyhliadkovú vežu, ktorá ponúka nádherný výhľad na mesto a Vysoké Tatry. Nazrieť môžete aj do hladomorne, ktorá pripomína osud bohatej hradnej panej Beaty Laskej, ktorú tam dal kedysi uväzniť jej manžel. A ak poriadne nastražíte uši, budete môcť počuť kroky kľučiarky na drevených ochodziach hradu, ktorá stále v hrade blúdi a hľadá poklad.*

*Legenda o Čiernej pani, ktorá na hrade pracovala ako kľučiarka, vraví, že sa pokúsila ukradnúť hradné bohatstvo. Keď sa vtedajší majiteľ hradu Imrich Thököly vrátil domov z boja a poklad nenašiel, preklial kľučiarku a tá hľadá poklad na Kežmarskom hrade až dodnes.

 Kežmarský hrad. Zdroj foto: Jano Štovka

Prvé správy o existencii kežmarskej mestskej školy sú z rokov 1383 – 1392. Je však predpoklad, že prvý typ tejto školy – farská – existoval už o storočie skôr. V Evanjelickom lýceu  vyučovali a študovali žiaci z celej strednej Európy – mnohí z nich sa stali významnými slovenskými, nemeckými, maďarskými či srbskými umelcami, vedcami i politikmi.

Chceli by ste vedieť, kde študovali Samo Chalupka, Janko Kráľ, Jonáš Záborský, Pavol-Országh Hviezdoslav, Martin Kukučín, Janko Jesenský a iné známe osobnosti? Navštívte kultúrnu pamiatku s bohatou históriou a preneste sa do minulosti. V budove lýcea sa nachádza aj najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe, ktorá sa pýši až 150 000 zväzkami.

 Evanjelické lýceum. Zdroj foto: Jano Štovka

Vedľa Baziliky sv. Kríža sa nachádza zvonica, ktorá je považovaná za najkrajšiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Podľa historika Chrisána Genersicha sa so stavbou začalo v roku 1525, ale dokončená bola až v roku 1591.

 Kežmarský hrad. Zdroj foto: Jano Štovka

Artikulárny kostol patrí medzi osem slovenských drevených kostolov, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, preto musel byť postavený výhradne z najlacnejšieho stavebného materiálu – dreva. Traduje sa, že pri stavbe pomáhali švédski námorníci, keďže vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhle ako na lodiach.

 Drevený artikulárny kostol v Kežmarku. Zdroj foto: Jano Štovka

Vzhľadom na to, že artikulárny kostol už nespĺňal prvky bezpečnosti, rozhodli sa Kežmarčania v 19. storočí vystavať nový kostol, ktorý mal byť výnimočný kombináciou rôznych štýlov. Pôvodný projekt na kostol bol určený pre orient, kvôli čomu pôsobí ako synagóga alebo mešita

Zaujímavosťou je, že celá stavba sa oproti pôvodnému plánu z neznámych príčin predĺžila o cca 10 m a jedno okno.

 Nový evanjelický kostol. Zdroj foto: Jano Štovka

Múzeum meštianskej bytovej kultúry, Kežmarok

Táto ojedinelá expozícia na území Slovenska predstavuje umelecko-remeselné exponáty od 17. storočia, no jej základ tvoria súčasti meštianskeho bytového interiéru 19. storočia. Zámerom inštalácie bolo evokovať dobové interiéry a vytvoriť tak reprezentatívny prierez vo všetkých oblastiach bývania (kuchynská a jedálenská časť, salóny, spálňa). Gro vystavených exponátov (a najhodnotnejšie) tvoria predmety z pozostalosti po „poslednej kežmarskej grófke” (1895 – 1973).

 Múzeum bytovej kultúry. Zdroj foto: ">www.kezmarok.com]

Slnečné hodiny

Prvé slnečné hodiny sa nachádzajú na veži Kežmarského hradu. Boli zrekonštruované v roku 2010. Vertikálne hodiny sú v tvare polkruhu s arabskými číslicami, no kvôli zlej dostupnosti nevieme hodiny viac špecifikovať. Druhé slnečné hodiny nájdeme na ulici Dr. Alexandra, kde sa v súčasnosti nachádza Matričný úrad. Vertikálne hodiny sú úplné. Majú ukazovateľa a číselník od ôsmej hodiny rannej do štvrtej hodiny poobednej. Číselník je v tvare polkruhu s rímskymi číslicami IX, XII, XV, medzi ktorými sa nachádzajú bodky predstavujúce príslušnú hodinu. Tieto slnečné hodiny budia dojem slnka a slnečných lúčov. Sú pekne viditeľné, veľké so zaujímavým tvarom.

 Slnečné hodiny. Zdroj foto: Lucia Mihoková

Len 6 km od Kežmarku sa nachádza Termálne kúpalisko Vrbov, kde na vás čaká 10 bazénov, z ktorých sú 4 detské. Zaujímavosťou je, že navštíviť kúpalisko a zregenerovať svoje telo môžete počas celého roka, a to vďaka teplote geotermálnej vody s obsahom minerálnych látok dôležitých pre ľudský organizmus, ktorá sa pohybuje od 26 °C do 38 °C.

 Vrbov. Zdroj foto: Thermal park Vrbov

Rok 2019 je pre Kežmarok rokom oslavy 750. výročia od udelenia mestských práv. Pri tejto príležitosti je pre návštevníkov pripravené množstvo zaujímavých podujatí.

Pozrite si aj pútavé videá o meste:

https://www.kezmarok.sk/brozury-dovolenkove-tipy-videa.html

Zdroj textu a titulnej foto: OOCR Tatry Spiš Pieniny

POZRI TIEŽ:

Starý trh v KežmarkuStarý trh sa zvykne považovať za jednu z najkrajších kežmarských ulíc – základy väčšiny domov pochádzajú z 13. storočia a vo viacerých sa nachádzajú náznaky najstarších, Radnica KežmarokPrvá kežmarská radnica stála na jednej z najstarších kežmarských ulíc – na Starom trhu. Po vpáde husitov r. 1433 mesto čiastočne vyhorelo a centrum sa presunulo do jeho inej časti, kde Ľubica – plná historických prekvapeníPodtatranská obec Ľubica (okres Kežmarok) sa môže pýšiť viacerými zaujímavosťami. Okrem čarovného výhľadu na Tatry má Ľubica hneď niekoľko zaujímavostí, ktoré stoja za Rímskokatolícky kostol sv. Michala, Malý SlavkovPrvé zmienky o kostole sú známe z r.1499 a 1520. Pôvodný chrám bol po požiari (1832) v r.1835, prestavaný v klasicistickom štýle. Neskôr bol úplne zbúraný a na jeho mieste bol v r.1844 -