Baranie rohy vo Vysokých Tatrách predstavujú výrazný štít s výškou 2 526 m nachádzajúci sa na sever od Téryho chaty. Pre Baranie rohy je typická šikmá vrcholová terasa, tzv. Barania galéria.
Pohorie tvorí výrazný 14 km dlhý vápencový hrebeň, tiahnuci sa vo východno-západnom smere, ležiaci takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. „Bod dotyku„ týchto
Veľká Svišťovka (2037 m.n.m) je trávnato-sutinová kopa v severovýchodnom hrebeni Malého Kežmarského štítu. Pod vrcholom sa nachádza Sedlo pod Svišťovkou, kadiaľ prechádza
Východná Vysoká (2428 m.n.m) je turisticky veľmi významný vyhliadkový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Čnie sa nad troma dolinami: Velickou, Veľkou Studenou a Bielovodskou
Predné Solisko (2093 m.n.m) je posledná vyvýšenina dlhého Soliskového hrebeňa, ktorý vybieha z Furkotského štítu smerom na juhovýchod. Predné Solisko je pekným vyhliadkovým
Ostrva (1926 m.n.m) je rozložitý vrchol na konci bočného juhozápadného hrebeňa Končistej. Pred nevýrazným vrcholom prechádza cez sedlo pod Ostrvou Tatranská magistrála. Je to
Kôprovský štít (2367 m) je výrazný vrchol, prvý v krivánskej rázsoche, ktorá vychádza z Čubriny. Na vrchol vedie turistický chodník z Vyšného Kôprovského sedla. Zo štítu je
Jahňací štít (2229 m) je najvýchodnejší vrchol Vysokých Tatier. Výhľad z Jahňacieho plesa ponúka pohľad na Lomnický a Ľadový štít (na juhozápad), záver doliny Kežmarskej
Slavkovský štít je turistami vyhľadávaný vyhliadkový štít a má široký, rozložitý vrchol na konci juhovýchodnej rázsochy, ktorá vybieha z Východnej Vysokej. Na severe do
Bielovodskou dolinou, kde sa v minulosti nachádzal 14 kilometrov dlhý ľadovec preteká dravá horská rieka Biela voda. V jej hornej časti sú bočné údolia, v ktorých ležia plesá a zo
Slavkovský vodopád sa nachádza vo Veľkej Studenej doline cestou na Zbojnícku chatu. TRASA: Keď opustíme les, ocitneme sa pod stenou Slavkovského piliera.
15 metrov vysoký Velický vodopád sa nachádza na Velickom potoku vo Velickej doline.Prístup po Tatranskej magistrále po červenej značke napr. z Hrebienka okolo Slavkovského plesa až k
Vodopád Skok (1730 m n. m.) Vodopád Skok (na Mlynickom potoku) je so svojimi 25 metrami výšky tretím najväčším vodopádom na slovenskej strane Vysokých Tatier. Túra k vodopádu Skok je
V skalnej rokline v Malej studenej doline po ceste od Studenovodských vodopádov na Zamkovského chatu (červená značka) vytvára Malý studený potok v nadm. 1330 výške metrov Obrovský
Prírodná rezervácia Demjatské kopce, vyhlásená v roku 1982, sa nachádza vo východnej časti Šarišskej vrchoviny medzi Demjatou a Veľkým Slivníkom. Tvoria ju vápencové kopčeky
Prírodná rezervácia Pusté pole, vyhlásená v roku 1983, je xerotermná lúka na andezitovom podklade, ktorá sa nachádza v Slánskych vrchoch medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica. Rastie
Prírodná rezervácia Šindliar, vyhlásená v roku 1993, sa nachádza v pohorí Branisko, západne od obce Šindliar. Lesný porast tvorí pestrý ihličnatý les s prevahou smreka, smrekovca,
Prírodná rezervácia Zbojnícky zámok, za chránenú vyhlásená v roku 1964, sa nachádza v severnej časti Slanských vrchov, nad obcou Ruská Nová Ves. Rezervácia je tvorená výrazným geomorfologickým
Chránené územie (od r.1990) sa nachádza v intraviláne mesta Prešov. Tvorí ho Kolmanova záhrada, ktorá plní funkciu mestského parku a záhradná časť ekocentra "Holá Hora", ktoré
Prírodná rezervácia Salvatorské lúky sa nachádza v Prešovskom kraji v katastrálnom území obci Lipovce a Šindliar. Jej celková rozloha je 2,68 ha . Za prírodnú rezerváciu bola
Lačnovský kaňón je malebnou rokľovitou tiesňavou v severovýchodnej časti Braniska medzi obcami Lipovce a Lačnov, ktorú vyhĺbil Lačňovský potok. Je dlhá asi 2 km, má strmé svahy a
Gerlachovský štít so svojou výškou 2655 m je najvyšším štítom Vysokých Tatier i celej Slovenskej republiky. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu, od
Rysy (2499 m) sú hraničným vrcholom medzi Slovenskom a Poľskom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Má tri vrcholy : vyhliadkový (hraničný) severozápadný, prostredný (hlavný) a
