Veľká rohová gotická budova na Mäsiarskej ulici slúžila mestu ako zbrojnica. Bola zreštaurovaná v 30 – tých rokoch tohto storočia a dnes slúži ako depozitár Spišského múzea.
Zvláštny portál Máriássyho domu pripomína orientálny štýl. Takýto renesančný dom s arkádovým nádvorím je typický pre Levoču. Nositeľmi mena, od ktorého bol odvodený názov
Na konci Kláštorskej ulice stojí kostol minoritov, nazývaný tiež Gymnaziálny kostol alebo Čierny kostol. Pochádza z prvej polovice 14. storočia a na jeho stavbu použili peniaze, ktoré
Socha dobročinnosti, ktorá stojí v Mestskom parku predstavuje ženu podávajúcu dieťaťu kúsok chleba. Socha spolu s fontánou boli vyhotovené za peniaze, ktoré mestu daroval na stavbu
Založil ho kapitán Arthur Wildburg a tunajšia vojenská posádka v roku 1835. V tom čase Levoča stratila obchodný význam, na námestí sa prestali organizovať veľké trhy a vďaka tomu sa
Spolu so zlatníckymi dielňami bol časťou komplexu budov v parku. Pôvodne to bola škola, o čom svedčí erb oproti kostolu. V roku 1588 ju prebudovali na školu vyššieho typu. Nachádzala sa
Poľská brána bola pristavaná k západnému múru kostola a vnútornému pásu mestských hradieb. Pochádza pravdepodobne z 15. storočia. Veža s gotickým priechodom slúžila zo
Pochádza z roku 1656 a zo všetkých zvoníc na Spiši je najviac zmenenou. V roku 1768 ju zbarokizovali a odvtedy je aj pravdepodobne spojená s radnicou. Nemá renesančné zakončenie ani
Levoča bola od 16. storočia až do konca roku 1922 sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806-1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom,
Stredoveký kovový pranier alebo klietka hanby zo 16. storočia sa nachádza pri radnici. Je zdobená kovanými srdcami a ľaliami – symbolmi nevinnosti a lásky.
Mestský dom stojí na južnom okraji námestia, pravdepodobne na mieste bývalého podolínskeho hradu z 15. storočia. Vznikol v roku 1903 prestavbou bývaleho staršieho objektu. V
Renesančnú zvonicu, objekt z roku 1659, začleňujeme k tzv. východoslovenskej renesancii. Dvojpodlažná hranolová stavba je ukončená dvojradovou renesančnou atikou so slepou
Kláštor piaristov s kostolom v Podolínci predstavuje jednu z významných dominánt tohto mestečka. Ranobaroková stavba bola postavená v severovýchodnej časti Podolínca za hradbami v
V blízkosti kostola je renesančná zvonica z roku 1591, považovaná za najkrajšiu spišskú kampanilu. Má pôdorys štvorca. Zdobí ju renesančná štítková atika s erbami cisárskeho
14. storočie bolo pre Kežmarok nielen obdobím rozkvetu, ale i vojen a nepokojov, preto mesto nevyhnutne potrebovalo zlepšiť obranný systém. Presný vznik opevnenia nepoznáme, prvá
Neďaleko nového evanjelického kostola sa nachádza kežmarský historický cintorín. Bol založený v časoch protireformácie – protestanti museli svojich mŕtvych pochovávať mimo
Starý trh sa zvykne považovať za jednu z najkrajších kežmarských ulíc – základy väčšiny domov pochádzajú z 13. storočia a vo viacerých sa nachádzajú náznaky najstarších,
Symbolický cintorín (1525 m.n.m) je turistami hojne navštevované pamätné miesto v blízkosti Popradského plesa pod západnými stranami Ostrvy, kde v limbovom poraste sa nachádza
Pre návštevníkov je zaujímavý fakt, že v meste Sabinov sa počas letných mesiacov v roku 1964 nakrúcal film Obchod na korze. Ten sa veľkými písmenami zapísal do dejín československej
Jednou z najkrajších kultúrnych pamiatok Sabinova je historická radnica postavená na prelome 19. a 20. storočia v neogotickom slohu. Budova vyhlásená aj za národnú kultúrnu pamiatku sa
Desiatky rokov stál v Sabinove pamätník obetiam druhej svetovej vojny čelom k prichádzajúcim od Prešova. V roku 2011 bol preložený na súčasné miesto na Námestí Slobody Autorom
V priebehu druhej polovice 19. storočia stúpol počet židovskej komunity viac ako 4 – násobne a stali sa tak štvrtou najpočetnejšou náboženskou komunitou v meste. Židovský cintorín
Piaristické lýceum v Sabinove predstavuje renesančné protestantské lýceum z roku 1530, ktoré bolo v rokoch 1745 – 1748 barokovo prestavané a premenené na piaristické gymnázium s kláštorom.
Sabinovský hradobný systém sa nerozvinul na úroveň mestských opevnení ostatných východoslovenských miest, napr. Levoče, či Bardejova. Dá sa to pripísať prírodným podmienkam,
